VÝSTUP NA SITNO

Sitno je najvyšší vrch Štiavnického pohoria (1009m) a výrazná krajinná dominanta, ktorá sa vypína ako prírodný maják nad vychladnutým sopečným kráterom. Hora je opradená legendami a bájami. Pokladá sa za kolísku turistiky, rozhľadňa z roku 1736 patrí medzi najstaršie turistické stavby v Európe. Sitno žilo čulým životom a odpradávna slúžilo praotcom ako obetisko a pohrebisko, ak útočisko pred nepriateľmi. Mohutný areál má 16 hektárov. Hlinené a bronzové nálezy svedčia o osídlení Sitna Slovanmi, ktorí časť pôdy poľnohospodársky obrábali. Osídlenie trvalo od začiatku nášho letopočtu. Kamenný hrad bol vybudovaný v 13. storočí na základoch opevnenia pravekého hradiska a chránil prístupové cesty k banským mestám, v ktorých sa ťažili drahé kovy. Hrad hral dôležitú úlohu aj v protitureckých bojoch. V roku 1703 hrad obsadili rákocziovské vojská, ktoré ho pri opustení v roku 1710 úplne zničili. Odvtedy je hrad v ruinách. Sitno je archeologicky chránené územie. Je jedno z najnavštevovanejších miest nášho regiónu. Cestička od Počúvadlianskeho jazera vedie naň krásnou scenériou lesa, skál a ponúka panoramatický výhľad na okolie. Pri dobrej viditeľnosti vidieť až Nízke Tatry a maďarskú Matru.

Raj pre turistov

Panoramatický výhľad zo Sitna inšpiroval už šľachtický rod Koháryovcov, ktorý tu v roku 1738 dali postaviť rozhľadňu, vraj najstaršiu v Európe. Rozhľadňa po nešťastnom zásahu blesku vyhorela, no nadšenci turistiky pod vedením Dr. Téryho ju v roku 1888 obnovili. Sitniansky turistický klub bol jedným z najstarších v Uhorksu (založený v roku 1860). Jeho členovia vyznačili a udržiavali viac ako 100 km turistických chodníkov v okolí. Sitniansku rozhľadňu turisti využívali aj ako nocľaháreň. Vychutnať si východ či západ slnka zo Sitna je zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Výstup na Sitno trvá od Počúvadlianskeho jazera cca 45 minút. Trasa je vhodná aj pre deti a starších turistov a cesta je popísaná na informačnej tabuli. Na Tatárskej lúke s bohatým výskytom divých ruží začína náučný chodník , ktorý má 13 zastávok. Na najstrmších úsekoch turistický nadšenci už v 19. storočí vybudovali schodiská , ktoré dodnes uľahčujú výstup návštevníkom.

Sitno a ruiny jeho hradu nedajú spávať dobrodruhom dodnes. Legenda, že Sitniansky rytieri tu schovali rozprávkový poklad, je stále živá.

Čo myslíte, nie je tým „pravým“ pokladom práve rozprávkový výhľad zo Sitna?